V tejto rubrike nie sú žiadne články.

Anna Karenina

Kto by nepoznal Pýchu a predsudok.Kostýmy, dráma, ladnosť, krása, vášeň a samozrejme láska, tvoria jeho základné piliere tohto žánru. Anna Karenina je presne taká, ale už nedosahuje takú kvalitu. Režisérom tohto filmu je Joe Wright . Na druhej strane obsahuje niečo iné. Remeselnú originalitu, svojské tempo, zaujímavé obrazy a vtip. Nanešťastie si to film neudrží po celú dobu a v druhej polovici zapadne do dramatickej dialógovej všednosti. Čo je teda na tejto snímke tak originálneho?

Príbeh je jasný. Lev Nikolajevič Tolstoj napísal román o žene z 19. storočia, ktorá sa vzoprela konvenciám cárskeho Ruska. Film si všíma obdobie kedy sa Anna ( Keira Knightley ) zaľúbila do mladíka Vronského ( Aaron Taylor-Johnson ), a podviedla svojho manžela ( Jude Law ), ktorý je z toho smutný. Anne to tiež okrem vášne a lásky neprinesie nič dobré. Príbeh teda romantický, dramatický, ale už notoricky známy.

Originálne je poňatie, ktorým Joe Wright šibrinkuje. Príbeh sa odohráva väčšinou v divadle, kde pódium a hľadisko mení svoju podobu podľa potreby filmového rozprávania. Sledujeme tak naživo, ako sa menia kulisy, ako sa postavy presúvajú a pritom ostávajú v divadle. Keď je potrebné využiť exteriér, postavy prejdú akoby cez bránu / dvere a sú vonku, alebo sa otvorí strecha. Divadlo je natočené tak, že sa len ohúrene pozeráte na choreografiu postáv, svetlá a kamery, ktoré si všetci dokonale nacvičili.

Začiatok vás prekvapí práve takýmito scénami, kde kamera v jednom kuse lieta a zoznamuje nás s postavami, pričom sa reálne menia kulisy a rekvizity. Je to bravúrne natočené, vtipné (hlavne Annin brat) a dobre zahrané. Vrcholom je najladnejšia tanečná scéna akú som kedy videla (resp. si na nič podobné nepamätám). Ladnosť tanca strieda boj o muža, pričom sa tu hrá so svetlom a pohladí sa hudbou. Takto trvá polovica filmu kde nastupuje dráma a tradične silné dialógy. Rozhodne sa 130 minút nevlečie. Ak už hrozí nuda, stále sa môžeme kochať kostýmami, starožitnosťami či herectvom.

Keira Knightley vyzerá v kostýmoch vynikajúco. Najmenej zaujímavý bol pre mňa Vronský, ktorý pôsobí veľmi arogantne a úbožiacky. Je to divadelné, ale pritom dynamické, ba až akčné. Odporúčať tento film môžem len vďaka scénam, ktorý prebil menej zaujímavý príbeh a nerovnosti v jeho rozprávaní.

BATHORY

Po štyroch rokoch sa vracia k réžii Juraj Jakubisko. Jeho snímku Bathory mal za obrovského záujmu svetovú premiéru na karlovarskom festivale, za doprovodu kaukliarov aj kŕdeľ holubíc. Áno, cirkus Bathory je ambiciózny; tak ambiciózny, až to filmu samotnému priťažuje. 

O sfilmovanie príbehu legendárnej Čachtickej pani snažil sa rad režisérov - okrem Jakubiska napríklad aj Zdeněk Troška, ​​skoro paralelne vzniká film Grófka s Julie Delpy. Niet divu, príbeh Alžbety Bátoriovej má všetko, čo z neho robí ideálny filmový námet: je plný osudových zvratov, intríg, bojov milostných i vojnových, sĺz i krvi.

Tak ho ostatne poňal aj Juraj Jakubisko, preslávený záľubou v opulentnej obraznosti, lyrického magizmu a epickom rozprávaní, ktorú realizoval v nejasnej správe o konci sveta aj v rade predchádzajúcich snímok, ktoré z neho urobili klasika, ktorý vo Varoch po práve prevzal pred projekciou cenu za celoživotné dielo.

Jakubiskove ambície sa v jeho najaktuálnejšich filmoch spája s producentskou ambíciou jeho ženy Deany. A tak bolo od začiatku jasné, že Bathory bude veľkofilm vzniknutý v medzinárodnej koprodukcii, v niekoľkých jazykových verziách a uvedený do kín ako najdrahší filmový počin zo strednej Európy.

• Pritom rozpráva vlastne prostý príbeh jednej ženy, jej vzostupu a pádu. Alžbeta Báthoryová je tu predstavená nie ako "slávna a krvavá vrahyňa" ale ako obeť intríg mocného grófa Thurza. Jakubisko sa od začiatku netajil, že práve tak chce príbeh uhorskej grófky podať.

Po rýchlom a svižnom prelete detstvom sa začne odvíjať príbeh Alžbety a chrabrých aj zbabelých mužov jej života: manžela Ferenca zvlčilého vojnou, citlivého milenca - maliara Caravaggia - a mocného nepriateľa Thurza.

Alžbeta v ňom vystupuje ako žena ponižovaná, nemilovaná a nenávidená. Jedinou výnimkou je vášnivý vzťah ku Caravaggiovi. Dáva jej občasné vyslobodenie z útrap, ktoré jej prináša intrigy nepriateľov, ktoré privodia nakoniec aj jej pád a obvinenia z krvavých orgií.

Rozprávačom príbehu je žobravý mních Peter Bolka Polívku, ktorý neskôr tiež vstúpi do deja spolu s novicom Cyrilom Jiřím Mádla čoby komická dvojica dvoch potulných zememeračov, vynálezcov a kardinálskych detektívov.

Rovnako ako čarodejnice Darvulia, ktorú si zahrala sama producentka filmu, či kráľ Matej v podaní Jakubiska už mierne doskového obľúbenca Franca Nera.

Postáv je tu veľa, ústredné miesto stále patrí konfliktnému vzťahu Alžbety a Thurza. A ich predstavitelia - Anna Friel a Karel Roden - zo svojich rolí vyťažujú maximum. Zvlášť Friel možno pripísať k dobru, že jej postava si dlho ponecháva mnohoznačnosť hoci občas za cenu toho, že ani diváci nevedia, čo sa jej práve odohráva v hlave.

Charizmu treba priznať aj Hansi Matheson v roli Caravaggia, z opačného konca rebríčka je potrebné spomenúť zvlášť otrasnú predstaviteľku nymfomanky slúžky Eriky alebo Luciu Vondráčkovú v úlohe slúžky Lucky.

Voči Jakubiskovi pred premiérou Bathory panovala istá obava, že po nevydarenom poslednom filme Post Coitum na tak náročnú réžiu stačiť nebude. Na povesti filmu nepridali ani prieťahy v natáčaní, dokončovanie či finančné problémy produkcie.

Minimálne v tomto ohľade je výsledok príjemným prekvapením. Dej má smer, dramatický oblúk aj príbeh, herecké výkony sú na výnimky vydarené, oceniť možno aj veľkolepé vojnové scény "za boha a za Uhry".

Všetky zápory možno pripísať na vrub práve prehnaným ambíciám, ktoré tvorcovia do Bathory vkladajú. Množstvo natočených scén bolo treba využiť a zosilniť tým účinnosť, a tak film nadobudol do rozmeru dvaapolhodinového času akoby to mal pôvodne byť televízny seriál.

Veľkú časť pasáže zaberajú deje, ktoré sa k ústrednému príbehu vzťahujú menej a nijako dej neposúvajú, čo má za následok pocit únavy a občasné nudy.

Jakubiskova vizuálnea opulencia má občas až trochu zdrvujúcuia protikladný účinok.krvavý naturalizmus niektorých scén, všetok komparz, nákladné kostýmy a výprava vedú po chvíli k očnej únave. Čo sa týka aj typického Jakubiska magickorealistického vábenia vo fantáziách, halucináciách a snoch hlavnej hrdinky.

Medzinárodné ambície súvisiace s obsadením značného množstva zahraničných hercov a vyrábaním niekoľkých jazykových verzií so sebou zasa nesú problematické postsynchróny.

Príbeh plný sĺz i krvi, lásky aj nenávisti je cez všetky zápory nepochybne úctyhodným dielom. Do dejín českej a slovenskej kinematografie skôr než ako výsostné nezabudnuteľné dielo nakoniec vstúpi Bathory práve ako najdrahší stredoeurópsky film všetkých čias.